Tento zákon hovorí o tom, že daňovým výdavkom je taký náklad, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Takéto výdavky musia byť preukázateľne vynaložené daňovníkom a zároveň musia byť uvedené v účtovníctve alebo v daňovej evidencii. Podľa finančnej správy sa pri určení toho, aké výdavky si možno dať do nákladov, treba pozerať aj na to, akú činnosť konkrétny podnikateľ vykonáva. Napríklad kým stolár si môže dať do nákladov rôzne náradie či materiál na výrobu kuchyne, pri programátorovi by takéto výdavky boli len ťažko odôvodniteľné.
V prvom rade patria medzi výdavky, ktoré si možno odpočítať z daní, zaplatené odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Keďže ide o povinné odvody, súvisia s podnikaním a preto živnostníkovi znižujú jeho základ dane. Takisto medzi neodškriepiteľné výdavky patria aj náklady na zamestnancov.
Živnostníci si často do daňových výdavkov dávajú aj náklady na telefón, auto či internet. Väčšina ostatných výdavkov už závisí od toho, akú činnosť podnikateľ konkrétne vykonáva. Kým zákon pri väčšine výdavkov, čo si môže živnostník odpísať z daní, hovorí len všeobecne, niektoré výdavky presne špecifikuje.
Výdavok na podnikanie či súkromné účely?
Problém môže nastať predovšetkým pri tých výdavkov, pri ktorých môže vzniknúť podozrenie, že ich živnostník používa aj na súkromné účely. Ak si napríklad kúpi kosačku, aby kosil trávnik okolo svojej dielne, mohol by túto kosačku využívať aj na pokosenie plochy okolo svojho rodinného domu. Ak niekto takto používa vec, ktorú si dal do nákladov, má dve možnosti, ako to legálne spraviť.
Prvou možnosťou je, že si určí, v akom pomere využíva danú vec na podnikateľské a na súkromné účely. Napríklad sa rozhodne, že kosačku využíva 70 percent na podnikanie a 30 percent na súkromné účely. Do nákladov si v takom prípade dá 70 percent ceny kosačky.
Druhou možnosťou je, že majetok, ktorý môže mať aj charakter osobnej spotreby, si dá do nákladov vo forme paušálnych výdavkov. Tie v tomto prípade dosahujú 80 percent z ceny danej veci. Živnostník si tak môže dať do nákladov 80 percent ceny kosačky a nikoho by už nemalo zaujímať, v akom pomere ju využíva na podnikanie a v akom na osobné účely.
Stravné a pracovné cesty
Ak živnostník chodí pravidelne z domu do svojej kancelárie alebo do dielne, nie je táto cesta považovaná za daňový náklad. Iné to je v prípade, ak bude pracovať inde ako na mieste, kde prácu pravidelne vykonáva. V takom prípade sú náklady na takúto cestu daňovými výdavkami maximálne vo výške, ako sú určené pre zamestnancov v zákone o cestovných náhradách. To znamená, že živnostník si môže pri pracovnej ceste dať do nákladov výdavky na stravovanie, ubytovanie ako aj cestu. Rovnako môže do nákladov zahrnúť aj nevyhnutné výdavky, ktoré sú spojené s pobytom v tomto mieste.
V prípade, že živnostník cestuje na pracovnú cestu vlastným autom, ktoré nemá zahrnuté v obchodnom majetku, má na výber z dvoch možností, ako si dá do nákladov spotrebované pohonné hmoty. Prvou možnosťou je, že si dá do nákladov náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a ak auto nikdy nebolo zaradené v obchodnom majetku, má zároveň nárok na náhradu za každý jeden prejdený kilometer. Výška tejto náhrady bola v roku 2023 do konca marca na úrovni 0,227 eura za každý prejdený kilometer. Od 1. apríla do 30. júna to bolo 0,239 eura za kilometer a od 1. júla 0,252 eura za kilometer.
Druhou možnosťou je, že živnostník si dá do nákladov paušálne 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok v danom roku podľa počtu najazdených kilometrov. V takom prípade si potrebuje zaznačiť stav tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia.
V prípade, že je na pracovnej ceste, môže si dať do nákladov výdavky na stravné podľa dĺžky pracovnej cesty. Sumy stravného za rok 2023 sa viackrát menili, keďže rýchlo rástli ceny a nájdete ich na tejto stránke.
Namiesto toho, aby si živnostník vyplácal stravné za pracovné cesty, si môže dať do nákladov stravné za každý jeden odpracovaný deň. V takom prípade si živnostník dá do nákladov 55 percent sumy stravného, ktoré patrí pre časové pásmo 5 až 12 hodín. To znamená, že od 1. januára 2023 do 31. mája 2023 si môže dať živnostník do nákladov stravné vo výške 3,74 eura za každý odpracovaný deň, , od 1. júna 2023 do 30. septembra 2023 to je 4,02 eura za odpracovaný deň a od 1. októbra do konca decembra si môže dať do nákladov 4,29 eura na stravu za každý odpracovaný deň. Živnostník pritom nemusí výdavky na stravu preukazovať nákupom jedla alebo stravného lístka. Ak niekto pracuje aj cez víkendy, môže si náklady na stravu odpočítať z daní aj za tieto dni.
Živnostníci môžu aj kombinovať výdavky na stravné za pracovnú cestu a za bežný pracovná deň. Platí pritom, že za jeden deň si môže živnostník dať do nákladov len jeden druh tohto výdavku. Ak si výdavky na stravu v súvislosti s pracovnou cestu, už si z daní nemôže za ten istý deň odpočítať výdavky na stravu za bežný pracovný deň.
Čo si môže živnostník odpísať z daní? Aj dovolenku
Zákon živnostníkom umožňuje dať si do nákladov aj dovolenku na Slovensku. Výdavky na rekreáciu si môžu uplatniť len tí živnostníci, ktorí podnikajú nepretržite aspoň 24 mesiacov. Zároveň túto možnosť môžu využiť len tí živnostníci, ktorí v rovnakom roku nedostali príspevok na rekreáciu ako zamestnanci.
Daňovým výdavkov je v tomto prípade 55 percent z nákladov na rekreáciu. Maximálne si možno takto znížiť svoj daňový základ o 275 eur za rok. Nemusí ísť pritom len o výdavky na rekreáciu, ktorej sa zúčastnil samotný podnikateľ. Zahrnúť tam možno aj výdavky na dovolenku, na ktorej bola jeho manželka či manžel alebo deti.
Podmienkou na to, aby si živnostník mohol odpočítať z daní výdavky na rekreáciu je, že išlo o pobyt na Slovensku minimálne na dve noci. Súčasťou ceny môže byť aj stravovanie. Do nákladov možno zahrnúť aj výdavky na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas prázdnin, ktorých sa zúčastnili deti živnostníka.
Článok je prevzatý zo stránky www.finsider.sk so súhlasom autora.
